Všade Kvety u Tessee

Témata

Kalendář

Potulky svetom = Návštevy u zberateľov

Výlet na Moravu

Dlho som uvažovala nad tým ako napísať tento článok,  príbeh, alebo ho nazvite ako len chcete...

 

Naša cesta s členmi nášho klubu začala skoro ráno. Každý z nás si musel privstať aby sme sa jej mohli zúčastniť. Zraz sme mali v Stupave u nášho predsedu klubu, odtiaľ sme pokračovali cez hranice do Čiech. Cestou k hraniciam sme mali možnosť vidieť spúšť, ktorú po sebe zanechala pred časom krátko trvajúca búrka sprevádzajúca silným vetrom. Stromy vedľa cesty boli doslova zrolované! Dolámaný rad stromov mi pripadal, ako keby si tam niekto bez ohľadu na prírodu a život v lese, vydoloval cestu naprieč všetkému čo mu stálo v ceste. Na dlhý pás polámaných stromov bol nesmierne smutný pohľad.

 

 

Keď sme prekročili hranice čakala nás ešte dlhá cesta, aspoň som si to myslela... Zakrátko sme odbočili z diaľnice, ktorá (medzi nami) mi vôbec nepripadala ako diaľnica, ale v aute mi prezradili, že je to už stará panelová cesta. Po zoznámení s členmi nášho klubu som si trošku zdriemla. Cesta bola monotónna a ja som mala za sebou dlhú noc očakávajúcu ráno a cestu, o ktorej som snila už niekoľko dní.

 

Dorazili sme k nášmu prvému kaktusárovi, k pánovi Odehnalovi. (pozn. na obrázku vľavo spolu s naším predsedom Albertom vpravo).

 

 

 

Vkročili sme do veľmi pekne upravenej záhrady, jazierko s kvitnúcim leknom, malé mini stromčeky vedľa chodníka do domu, no proste nádhera. Pravá nádhera nás ale čakala hlbšie v záhradke!

 

"Stál tam veľký skleník a bolo vidieť, že vo vnútri ukrýva mnoho krásavcov." Vchod do skleníka som hľadala, keďže z neopatrnosti som sa odtrhla od ostatných (zadívala som sa, veď bolo na čo pozerať!). Ale našla som vchod a vo vnútri bolo úžasne, kaktusy všetkého druhu, veľkostí a tvarov...

 

V záhrade bolo niekoľko parenísk, ktoré boli doslova "nabúchané" kaktusmi. Niektoré sa chystali kvitnúť, iné iba teraz tlačili puky, boli tam aj také, ktoré práve odkvitali alebo odkvitli a vytváral sa plod,  alebo dokonca boli aj také kde plod už praskol a bol pripravený na rozmnoženie svojich semienok. Až teraz som si uvedomila koľko práce a času potrebujú tieto deti našej prírody. Mimo to aj koľko financií :-). Celá záhrada prekvitala, všade bola neskutočne krásna úroda, nielen kaktusov ale aj ovocia a zeleniny, všetko sa mi zdalo také dokonalé, veľké, nuž neviem, ale ja osobne som tak veľkú zeleninu alebo ovocie nevidela a to som bývala od 13-tich v dedine. U mami, ale ani u nikoho na návšteve, som nevidela také giga broskyne a to ostatné...  Ale vráťme sa ku kaktusom!

 

Pán Odehnal ich mal aj na predaj, a mal ich hodne. Kúpili sme si tam dobrých zopár kusov, veď ich nemal draho. Ceny vám ale neprezradím, toto nie je o reklame, ale prezradím že nabudúce si vezmem viac peňazí a kúpim si toho aj viac, ako teraz. Bolo tam krásne. Náš domáci sa o nás skvele postaral, v altánku nás čakalo osvieženie, pivo a malinovky. Samozrejme čo by to bolo za chlapa, keby sa neosviežil pivom? Aj keď sa už blížilo k poludniu a bolo čoraz teplejšie, tí čo nešoférovali si dali po pivečku a ja malinovku. Nuž ale schyľovalo sa ku koncu, aspoň tu, u pána Odehnala, a preto sme sa pekne rozlúčili a urobili sme si spoločnú fotografiu na pamiatku. Potom sme sa vybrali k autám a pobrali sme sa ďalej.

 

 

 

Ani som sa nenazdala a už sme boli u ďalšieho kaktusára. Tu sme boli časovo obmedzený, keďže bola sobota a pán Kundelius sa už chystal zatvoriť skleník. No dal nám čas aby sme si popozerali jeho rastliny, aj zbierkové, aj tie na predaj. Mal ich za neskutočné ceny, možno je to tým, že som začiatočník, alebo ani neviem, ale cena bola pre mňa veľmi dôležitá, nevedela som čo nás ešte čaká, aké krásky budú na predaj atď. Veľké kaktusy a za málo peňazí, každý sme si niečo našli a každý sme vychádzali s nadšením čo sme si ulovili, doslova! Ja som si našla Mammilariu luethyi, je to krásna mammilárka s ešte krajšími kvetmi! Vzala som si zopár astrophytov a turbiňákov, bola som happy ako blcha. V skleníku bolo hrozne teplo, nie som ešte zvyknutá na také teploty, vlhký vzduch... Zopár členov si to aj všimlo a milo podpichovali Úsmev  . Bolo to v rámci dobrej nálady a po pripomenutí, že si časom zvyknem som sa driapala ku vchodu aby som sa nadýchala akého-takého čerstvého vzduchu.

Keďže sme sa ponáhľali, aby sme sa vyhli najväčším teplotám, museli sme sa rozlúčiť s kaktusmi ako aj s ich pestovateľom pánom Kundeliusom... Urobili sme si spoločnú fotku a pobrali sme sa ďalej.

 

 

 

Počas celej doby čo sme sedeli v aute a šli sme tými cestami, mala som pocit, že jazdíme v kruhu, alebo že sme sa od diaľnice ani nevzdialili...

Cestou sme sa zastavili pri jednom motoreste (Rohlenka) a šli sme sa naobedovať. Ja, a ešte jeden z našich členov, sme si radšej posedeli vonku a dali si desiate, čo sme si doma zabalili.

Po obede a chvíľke odpočinku sme nasadli do áut a pokračovali v ceste...

 

Po kratučkom čase sme dorazili do jednej dedinky menom Topoľany, aspoň myslím že to bola dedina. No, veľa sme z nej nevideli, lebo ešte na začiatku sme odbočili na cestičku, veľmi úzku, pripomínajúcu cestu k záhradkám...

Pán Kuchařík práve telefonoval a tak sme chvíľočku čakali pred bránou nášho ďalšieho cieľa. Po chvíli nám otvoril a pozval dnu. Šli sme rovno do skleníka. Bolo tu veľa rastlín určených na predaj. Zbierkové kaktusy boli vo vedľajšom skleníku. Vyberali sme si každý podľa vlastného gusta, mne sa veľmi páčil jeden - astrophytum asterias, bol veľmi pekne vzorovaný na to, že bol to ešte semenáčik. Vzory už teraz boli pekne husté a zaujímavé, no na moje prekvapenie práve ten nebol na predaj, aj keď sa medzi predajnými nachádzal. Vysvetlil nám teda že na predaj sú iba tie z ktorých je viac ako 10ks. Trocha ma to sklamalo, keď že v poslednom čase sa mi astrophyty veľmi zapáčili a doma už z nich zopár kusov mám... Možno to bola náhoda, alebo len túžba vlastniť najkrajší kus z toľkých krás, ale všetko čo sa mi páčilo nebolo na predaj, asi si veľmi dobre vyberám  Chichocem sa.

Onedlho som si ale našla aj iné druhy kaktusov a tak som si povyberala zopár turbiňákov (Turbinicarpus)  a ariáky (Ariocarpus). Každý z nás sa otáčal, hľadal, obzeral aby mu nič neušlo. Či už to súviselo s nákupom alebo záujmom.

Bolo už veľké teplo a všetkým z nás to horko a cesta nebola po vôli. V záhrade kde sme boli sme videli vodovodný kohútik a tak sa niektorý z nás rozhodli trocha osviežiť. Na naše prekvapenie tam tiekla teplá voda, ba až horúca.  Bolo to zaujímavé a veľmi smutné...Bol už veľký hic a aj keď u tohto pána bolo celkom príjemne ( u Kundeliusa sme boli chvíľu po tom čo zalieval a bolo tam na umretie, poviem vám nie je to zábava, pracovať v takom teple, chýbali mi plavky). Klobúk dole pred týmito pánmi, to teplo a vlhko.... Keď sme boli hotoví s obzeraním, fotením a nákupom, urobili sme si spoločné foto a šli sme ďalej...

 

 

 

 

Dorazili sme k pánovi Stuchlíkovi. Má veľmi pekný dom, podľa môjho vkusu... Schody zachovalé a v pôvodnom stave, ako aj zábradlie. Schodmi sme vyšli do zadnej časti domu kde bola záhradka. Ešte na začiatku poznamenal, že nič nemá na predaj, a všetko čo má, sú zbierkové rastliny. Zdalo sa mi to vtipné a veľmi milé. Malá zmena oproti predošlým... Pri pohľade na jeho kaktusy (Notocactusy a Malacocarpusy...) až boleli slová, že nič nepredá. Mal krásne kusy, ozaj prekrásne... Pozrela som si teda jeho výpestky a potom už zničená som si sadla na schody a pozerala ako sa tam ostatní obzerajú a fotia... Možno aj závideli, veď tak pekne veľké kusy sa dlho pestujú! Ja osobne som závidela každému, u koho sme boli, tie rastliny boli úžasné... Únava pomaly doliehala na každého z nás, na schodoch sme sa začali hromadiť, a popíjali sme vychladenú minerálku, ktorú mal pán Stuchlík pripravenú pre nás, samozrejme nechýbalo ani pivečko! :-) Keď som si všimla že pán Stuchlík je sám, ukradla som si ho pre seba a opýtala sa ho, či by predsa len neporušil svoje dané slovo a či by mi nepredal odnož zo svojej agávky. Bol veľmi milý a tú odnož mi dal, neprijal za ňu žiadnu korunku. Bola som šťastná ako blcha. Takú agávku som veľmi chcela. Po rozlúčke sme si urobili spoločnú fotku a šli sme svojou cestou smerom na Slovensko...

 

 

 

Bol to veľmi únavný výlet, ale oplatil sa. Pre mňa určite. Teším sa na budúcu cestu po zbierkach kaktusárov. Keď som dorazila domov bolo asi okolo 19-20 hod. Hneď som si začala  sadiť rastlinky, ktoré som si doniesla. Neodbila ani 22 hodina a ja som sa vyčerpaná pobrala do postele a bola som hneď tuhá. Cesta si na mne vybrala svoju daň, moja únava sa vliekla ešte zopár dní, v živote som nebola taká vyčerpaná a lenivá... Už je to týždeň čo som bola na tomto výlete a stále sa mi o ňom sníva, bol to super zážitok!!! Teším sa na ďalšie cesty s našimi členmi.

 

Ešte ale niečo na záver:

"Touto cestou sa chcem poďakovať skvelým členom nášho klubu, šoférom čo podľa mňa nemali ľahkú prácu (sedieť za volantom toľko hodín)  Tlieskam Tlieskam Tlieskam  .

Za skvelí zážitok z cesty a za spoločnosť všetkých čo sme tam boli. Odniesla som si nie len zážitky ale aj ponaučenia!

Zoznam výletníkov: Juraj Nemček, Štefan Makovník, Miloš Hanák, Milan Minárik, Juraj Vranka, Igor Tomašovič, Lucián, Rudolf Rác, Milan Gavenčiak, Albert Škrovan, no a ja Lucia Sekerová...

Poslední komentáře
07.06.2010 15:53:21: Ďakujem veľmi pekne smiley${1}
07.06.2010 15:31:56: dobrý článok :),bavilo ma ho čítať
 
Teším sa na Vás nabudúce :))