Všade Kvety u Tessee

Témata

Kalendář

O kaktusoch a sukulentoch

Narkotické kaktusy

                               Narkotické kaktusy

 

Jednu z prvých ciest podnikol A.V. Frič so svojím priateľom Fridrichom Heyem za Indiánmi, ktorý obývali pôvodne mestečko Karičik, ale boli vyhnaní Mexičanmi a misionármi do hôr Sierra Madre. Ich cieľom bolo dozvedieť sa niečo o narkotických a liečivých účinkoch kaktusov, ako aj za akých obradov sa užívajú a hlavne objaviť ich nálezisko.

   Už na začiatku výpravy sa stala nehoda, Frederic Hey pri páde z koňa si zlomil ruku. Zatiaľ čo sa Frederic zotavoval zo zranenia, Frič si vyšiel sám do mesta a blízkych hôr, aby získal informácie ktoré ho zaujímali. Dozvedel sa že všetci Turahumárovia užívajú „chikulí“.

Z dovtedy prečítanej literatúry vedel že Indiáni tak nazývajú niekoľko druhov  rastlín, aj keď tento názov patrí iba rastlinám Lophophora williamsii a Lophophora lewinii.

Z nich sa pre tieto účely používajú iba sušené kolečká odrezané z vrcholu rastlín.

    V USA sa nazývajú „ mescal buttons“ a v Mexiku „peljotes“. Tieto rastliny sú Indiánmy považované za polobohov, ktorým prejavujú nielen zbožnú úctu, ale im prinášajú aj obete.

Prípravky z týchto rastlín sa používajú pri náboženských slávnostiach, ale aj ako liek pri niektorých chorobách. Pri vonkajších poraneniach sa používajú proti uštipnutiu hadom, pri spáleninách a reumatizmu. Po ústnom užití dochádza v ľudskom tele pocit radosti a utíši potrebu jedla a pitia. Tak tiež sa objavujú farebné halucinácie . Človeku sa vtedy zdá že stromy tancujú, ale sám sa nepotáca, naopak chodí oveľa istejšie než v normálnom stave. Preto pod vplyvom „chikulí“ je možné ísť po okraji priepasti bez toho aby stratil rovnováhu, alebo mal závrate.

Neskôr, keď A.V. Frič našiel narkotické rastliny, urobil na sebe dva pokusy a ich výsledky uverejnil :

 

 „ Pri prvom pokuse som užil dva pomerne veľké čerstvé rastliny. Prvá, ktorú som rozžul , mala najodpornejšiu chuť, akú si dokážem predstaviť. Lepkavá šťava sa lepila na zuby, jazyk a ústna dutina bola potiahnutá akoby slizom. Chuť bola nakyslo trpká, sťahujúca, približujúca sa chuti mydla. Je potrebná veľmi silná vôľa k užitiu čerstvej rastliny. Druhá rastlina , ktorú som zjedol asi po pól hodine na to, sa mi zdala byť úplne bez chuti. Druh, ktorý som použil bol Lophophora williamsi.  Výsledok u mňa bol mimo farebných halucinácií objavujúcich sa na obrysoch stromov , skál a vôbec celého okolia, o niečo markantnejší, ako keď  sa pozeráte cez kaleidoskop. V tejto extáze ma nenapadlo zavrieť oči.  Prvým dôvodom bolo že som to pri predbežnom čítaní literatúry prehliadol a druhým bolo že na to nebol čas.

Pri práci v divočine a pri podobných okolnostiach je lepšie mať oči dokonale otvorené. Nespavosť a strata hladu u mňa vytrvala plné tri dni. Vysvetľoval by som  tento rozdiel od pokusov v laboratórnych okolnostiach,  tak že v teplých krajinách celkovo málo spím. Môj priemer, ak som zdravý, je 3 hodiny denne a možno aj menej. Nespavosť vo mne vzbudzuje teplé podnebie, potom na písanie by som mal málo času, a každá stratená chvíľa by  ma oddialila od mojej rodiny. Za dňa som musel využiť každú chvíľu pokiaľ bolo svetlo, na zber rastlín a semien. V noci som potom čistil semená, písal alebo čítal vedeckú literatúru.

Pri prvom ani druhom pokuse som nespozoroval žiadnu fyzickú únavu, alebo nechuť k pohybu, skôr pravý opak.

Druhý pokus som urobil na juhu Mexika s polosuchou, ale živou rastlinou, ktorú som od tej doby nosil so sebou. Ako som už skôr podotkol bolo to opäť za okolností , keď nebolo možné robiť vedecké pozorovanie. Nevedel som ako sa dostať zo skaly , na ktorú som vyliezol, ale po ktorej už nebolo možné vystupovať ďalej na hor a pri pohľade dole som mal závraty. Musel som pohľadať prístupnejšiu cestu, pretože sa už šerilo. Našiel som si bezpečnejší výstupok a tam som vyčkával nehybne pól hodinu kým liek začal pôsobiť. Tak som zostúpil priamo a bezpečne.“

Ďalším dôsledkom podľa A.V. Friče je dočasná strata pohlavného pudu. Tarahumárovia pripisujú „chikulí“ aj moc dať ľuďom zdravie, dlhý život a očistenie tela i duše.

 

Mulato (Mammillaria micromeris – Epithelantha micromeris)

Veria, že slúži k zväčšeniu očí, aby videli čarodejníka (šamana) k predlženiu života a k zväčšeniu rýchlosti závodníkov.

 

Rosarapa (podľa A.V. Friče - Cephalomammillaria v.gregii)

Je iba o niečo väčšia ako predošlá rastlina, aj keď sa zdá byť veľmi odlišnou, pretože je tŕnitá a väčšia. Ľudia sa jej môžu dotknúť iba s čistými rukami, čo znamená nielen čistotu fyzickú ale i morálnu. Môžu sa jej dotknúť iba ľudia dobre pokrstený. Táto rastlina je dobrým kresťanom, všetko vie a nahnevá sa ak sa stane nejaká neprávosť. Vinníka nechá zošalieť a zhodí ho svojimi účinkami do priepasti. Z tohto dôvodu je dobrá proti zlým ľudom,  hlavne proti zlodejom a apačom.

 

Sumaní (Mammillaria fissurata – Roseocactus fissuratus)

Je veľmi vzácna, a je omnoho mocnejšia než „huanamé“. Používa sa rovnako a je veľmi opojná. Kde je „sumaní“, nemôžu zlodeji nič ukradnúť, preto že proti nim zavolá vojakov.

 

Chikulí huálula saeliami (podľa A.V. Friče – Anhalonium fl.roseo)

Je najlepšia zo všetkých a jej meno znamená „chikulí veľká autorita – veľký pán“. Je veľmi vzácna medzi Tarahumáry. Nevidel som ani jeden exemplár, ale ako mi prezradili, rastie podobne ako „huanamé“, len že meria v priemere 8-10 palcov a má okolo seba mnoho mladých výrastkov (odnožov). Všetky ostatné „chikulí“ sú jeho služobníkmi a dôvod, prečo majú Tarahumára tak málo rastlín tohto druhu vyplýva z toho, že je bohom veľmi hladným. Neuspokojí sa obeťou oviec a kôz, vyžaduje si obeť hovädzieho dobytka. Je preto málo indiánov ktorý by ho mohli vydržiavať. Ak sa mu neobetuje vôl, zje človeka. Má vždy hlavu sklonenú, pretože poslúcha všetky obrady, ktoré sa konajú v zemi Tarahumára a premýšľa po celý život, ako by ochraňoval svoje deti. Nikdy nezomrie. Ak je niekto ťažko chorý a nikto v okolí nemá tento druh „chikulí“, sa čarodejník (šaman) obráti v mysli ku kraju, kde rastie „veľký pán“, a premýšľa ako by mohol svojmu ľudu pomôcť. Ponúka mu dušu vola , ktorého obetujú.

„Chikulí“ prijme obeť a pošle svoje dobré prianie po niektorom zo svojich sluhov, ktorý chodia vždy pekne oblečený a nosia slamený klobúk ako „Amíci“ , ako mi rozprával dr.Rubio, ale iba kňazi a čarodejníci môžu vidieť ich príchod a spôsob, akým liečia srdce a čistia duše chorých ľudí..

 

Svoje skúsenosti ktoré získal A.V. Frič o kmeni Tarahumára od niekoľkých príslušníkov s ktorými prišiel do styku, a od miestnych ľudí, vylíčil vo svojej knihe „ O kaktech a jejich narkotických účincích“, z ktorého je výňatok popisujúci dôsledky požívania  „chikulí“.

 

 

 

Úryvok je preložený z českej knihy:

„Lovec kaktusu“, autor knihy je „Ing. arch. Karel Crkal“.

Žádné komentáře
 
Teším sa na Vás nabudúce :))